Ochranné pásma elektrika
Kúpili ste, alebo chcete kúpiť pozemok cez ktorý prechádza vzduchom elektrické vedenie, alebo priamo na ňom stojí stĺp? Pred tým než začnete stavať treba myslieť na viacero obmedzení:
stavebník by mal už v čase kúpy pozemku vedieť, čo na ňom postaví
• aká vysoká bude stavba
• ako bude orientovaná
• akú bude mať strešnú krytinu
• ako bude samotná stavba umiestnená
• ako bude využívať pozemok
• a nezabudnúť, že stožiare a rozvody potrebujú servis (podľa potreby aj s vysokozdvižnou plošinou
V tomto prípade sa prihliada nielen na ustanovenia stavebného zákona, ale treba prihliadať aj na znenie zákona o energetike v platnom znení (zákon č. 251/2012 Z. z.) a tzv. elektrizačného zákona ** (zákon č. 79/1957 Zb. v platnom znení).
Táto hranica ochranného pásma sa meria vo vodorovnej vzdialenosti kolmo na vedenie od krajného vodiča. Vzhľadom na výšku napätia je vzdialenosť ochranného pásma rôzna. * (viď § 43 "Ochranné pásma" (Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike)
Ak chcete stavať na takomto pozemku, postup stavebníka nie je úplne bežný. Povolení a súhlasov bude treba viac. A nezabudnúť, že smerom k vedeniu by nemali byť situované balkóny, terasy, bazény, stavby, .. strešná krytina by nemala byť plechová.
Táto ochrana vysokého napätia je v prvom rade požadovaná vzhľadom na to, že samotné vodiče aj nosné a napínacie laná majú svoju životnosť, k ich výmene je potrebná mechanizácia. Táto výmena prebieha priamo na danom pozemku, kedy sa práce realizujú hlavne v ochrannom pásme. Ak je potrebné laná vymeniť, vlastník stavby je povinný zamestnancov prevádzkovateľa na svoj pozemok vpustiť. Má povinnosť umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh pozemkov (tzv. bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia. V realite máva prevádzkovateľ k tomuto pozemku zriadené vecné bremeno (na liste vlastníctva zapísané najmä v podobe: Vecné bremeno - podľa § 22 a nasl. zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v spojení s § 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prospech spoločnosti...... na pozemku registra 'C' par. č. xxxx/xxxxx týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: pr. 1x22kV).
Podzemné vedenie
Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je:
a. 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky,
b. 3 m pri napätí nad 110 kV.
V ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a nad týmto vedením je zakázané:
a. zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké mechanizmy,
b. vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k elektrickému vedeniu.
Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy.
Stavby, konštrukcie, skládky, výsadbu trvalých porastov, práce a činnosti vykonané v ochrannom pásme je povinný odstrániť na vlastné náklady ten, kto ich bez súhlasu vykonal alebo dal vykonať.
Ochranné pásmo plynového vedenia
Ochranné pásma plynárenských zariadení upravuje §79 hore spomínaného zákona 251/2012 Z.z.
Ochranné pásma plynárenských zariadení je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je:
a. 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm,
b. 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 mm do 500 mm,
c. 12 m pre plynovod smenovitou svetlosťou od 501mm do 700 mm,
d. 50 m pre plynovod smenovitou svetlosťou nad 700mm,
e. 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa,
f. 8 m pre technologické objekty,
g. 150 m pre sondy,
h. 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písmenách a) až g).
Zriaďovať stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.
Bezpečnostné pásmo plynového vedenia
Bezpečnostné pásma plynárenských zariadení upravuje §80 zákona 251/2012 Z.z. Zriaďovať stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete.
Ochranné a bezpečnostné pásmo plynárenských zariadení a priamych plynovodov stanovuje Zákon 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Ochranné pásmo sa zriaďuje na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov.
Ochranné pásmo je vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia.
Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je:
a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm,
b) 8m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201mm do 500 mm,
c) 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 mm do 700 mm,
d) 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm,
e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 Mpa,
f) 8 m pre technologické objekty(regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunikačné zariadenia).
Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú v lesných priesekoch, cez ktoré sú vedené plynárenské zariadenia prevádzkované s tlakom nad 0,4 MPa, sú povinní umožniť prevádzkovateľovi siete zachovať voľné pásy v šírke 2 m na obe strany od osi plynovodu distribučnej siete a v šírke 5 m na obe strany od osi plynovodu prepravnej siete.
Vykonávať činnosti v ochrannom pásme plynárenského zariadenia môžu fyzické osoby alebo právnické osoby iba so súhlasom prevádzkovateľa siete a pod dohľadom povereného pracovníka prevádzkovateľa siete.
Poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení, ktoré slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poškodí plynárenské zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť aj škodu za uniknutý plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.
Bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb.
Bezpečnostné pásmo je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je:
a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 Mpa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území,
b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou do 350 mm,
c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm,
d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm,
e) 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm,
f) 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm,
g) 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm,
h) 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch.
Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribučnej siete.
____________________
*§ 43 "Ochranné pásma" (Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike)
(1) Na ochranu zariadení sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku.
(2) Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí
a) od 1 kV do 35 kV vrátane
1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m,
2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m,
3. pre zavesené káblové vedenie 1 m,
b) od 35 kV do 110 kV vrátane 15 m,
c) od 110 kV do 220 kV vrátane 20 m,
d) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m,
e) ad 400 kV 35 m.
(3) Ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 35 kV do 110 kV vrátane je 2 m od krajného vodiča na každú stranu.
(4) V ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je okrem prípadov podľa odseku 14 zakázané
a) zriaďovať stavby,71) konštrukcie a skládky,
b) vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m,
c) vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou,
d) uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky,
e) vykonávať činnosti ohrozujúce bezpečnosť osôb a majetku,
f) vykonávať činnosti ohrozujúce elektrické vedenie a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy.
(5) Vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno len vtedy, ak je zabezpečené, že tieto porasty pri páde nemôžu poškodiť vodiče vzdušného vedenia.
(6) Vlastník nehnuteľnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh pozemkov (bezlesie) so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia. Táto vzdialenosť sa vymedzuje od dotyku kolmice spustenej od krajného vodiča nadzemného elektrického vedenia na vodorovnú rovinu ukotvenia podperného bodu.
(7) Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je
a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky,
b) 3 m pri napätí nad 110 kV.
(8) V ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a nad týmto vedením je okrem prípadov podľa odseku 14 zakázané
a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké mechanizmy,
b) vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k elektrickému vedeniu.
(9) Ochranné pásmo elektrickej stanice
a) vonkajšieho vyhotovenia s napätím 110 kV a viac je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 30 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice,
b) vonkajšieho vyhotovenia s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice,
c) s vnútorným vyhotovením je vymedzené oplotením alebo obostavanou hranicou objektu elektrickej stanice, pričom musí byť zabezpečený prístup do elektrickej stanice na výmenu technologických zariadení.
(10) V ochrannom pásme elektrickej stanice vymedzenej v odseku 9 písm. a) a b) je zakázané vykonávať činnosti, pri ktorých je ohrozená bezpečnosť osôb, majetku a spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky elektrickej stanice.
(11) V blízkosti ochranného pásma elektrických zariadení uvedených v odsekoch 2, 4, 7 až 9 je osoba, ktorá zriaďuje stavby alebo vykonáva činnosť, ktorou sa môže priblížiť k elektrickým zariadeniam, povinná vopred oznámiť takúto činnosť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a vlastníkovi priameho vedenia a dodržiavať nimi určené podmienky.
(12) Každý prevádzkovateľ, ktorého elektrické zariadenie je v blízkosti ochranného pásma a je napojené na jednosmerný prúd s možnosťou vzniku bludných prúdov spôsobujúcich poškodenie podzemného elektrického vedenia, je povinný prijať opatrenia na ochranu týchto vedení a informovať o tom prevádzkovateľa podzemného elektrického vedenia.
(13) Na ochranu zariadení na výrobu elektriny výrobcu elektriny platia ochranné pásma uvedené v odseku 9 písm. a), ak osobitné predpisy72)neustanovujú inak.
(14) Zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia možno iba po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Súhlas prevádzkovateľa sústavy na zriadenie stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie.
(15) Stavby, konštrukcie, skládky, výsadbu trvalých porastov, práce a činnosti vykonané v ochrannom pásme je povinný odstrániť na vlastné náklady ten, kto ich bez súhlasu vykonal alebo dal vykonať.
_____________________
** zákon č. 79/1957 Zb.
Piaty oddiel
Spoločné ustanovenia
Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam
§ 22
(1) Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a) stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;
b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;
c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).
(2) Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
(3) Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods. 1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia.
(4) Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci orgán.
(5) Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
§ 23
Pred výstavbou vedenia sú vlastníci (užívatelia) pozemkov povinní v rozsahu a v lehote určenej v povolení na stavbu energetického diela okliesniť, prípadne vyrúbať a odstrániť na náklad energetického podniku stromovie, ktoré by mohlo vedenie ohrozovať.
(2) Ak uplynie táto lehota márne, je energetický podnik oprávnený vykonať okliesnenie, prípadne vyrúbanie stromovia vlastným nákladom na nebezpečenstvo vlastníka alebo užívateľa pozemku.
§ 24
(1) Za prevádzky vedenia okliesňujú stromovie na svoj náklad v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia energetický podnik, pokiaľ nedôjde s vlastníkom alebo užívateľom pozemku k inej dohode.
(2) Rúbať a odstraňovať stromovie, ktoré by mohlo ohrozovať vedenie, sú za prevádzky vedenia povinní vlastníci a užívatelia pozemkov na žiadosť energetického podniku a na jeho náklad, a to v primeranej lehote ním určenej. Ak táto lehota uplynie márne, platí obdobne ustanovenie § 23 ods. 2. Rúbanie stromovia, pri ktorom by mohlo sa ohroziť vedenie alebo jeho prevádzka, smie sa vykonávať len po dohode s energetickým podnikom a za dozoru osoby ním ustanovenej.
(3) Ak hrozí nebezpečenstvo z meškania, je energetický podnik sám oprávnený vyrúbať stromovie v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia, je však povinný upovedomiť o tom bez meškania vlastníka (užívateľa) pozemku.
§ 25
Pri výkone oprávnení podľa §§ 22 až 24 sú energetické podniky a nimi poverené osoby povinné čo najviac uchovávať nehnuteľnosti, ako i práva vlastníka alebo užívateľa.
§ 26
(1) Vecné bremená podľa ustanovenia § 22 postihujú aj národný majetok; nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.
(2) Ak sa ocitne vecné bremeno zmenou okolností, za ktorých vzniklo, v hrubom nepomere k výhode energetického podniku, možno sa domáhať, aby energetický podnik vedenie zmenil alebo preložil. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o zmene (preložení) a o úhrade nákladov s tým spojených výkonný orgán krajského národného výboru.
§ 27
Vyvlastnenie
(1) Pokiaľ na účely určené týmto zákonom nestačia oprávnenia podľa predchádzajúcich ustanovení, možno nehnuteľnosti a práva vyvlastniť, ak nedôjde k dohode.
(2) Pre rozsah vyvlastnenia, pre vyvlastňovacie konanie a náhradu za vyvlastnenie, pre vstup na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho konania platia, ak nie je ustanovené niečo iné, obdobne predpisy o územnom plánovaní a výstavbe obcí.
§ 28
(1) Za skutočnú škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve pri stavbe, prevádzke, opravách, zmene alebo odstraňovaní vedenia náleží poškodenému vlastníkovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti náhrada.
(2) Ak nedôjde o náhrade škody k dohode, rozhodne o náhrade výkonný orgán okresného národného výboru, na územnom obvode ktorého došlo k škode, na žiadosť, ktorú musí poškodený podať do 30 dní odo dňa, keď zistil rozsah škody, najneskoršie však 6 mesiacov odo dňa vzniku škody; ak nepodá žiadosť v týchto lehotách, nárok zaniká.
_______________________
Ak sa rozhodnú, postavia...
Zo zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že podnik, ktorý podniká v elektroenergetike alebo plynárenstve je oprávnený zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníky a pod. Ak sa teda energetický podnik rozhodne, že cez váš pozemok povedie rozvod, mal by Vám zaslať najmenej 15 dní pred plánovaným začatím výstavby rozvodu oznámenie. Ak je veľký počet vlastníkov, alebo pobyt vlastníka nie je známy, použije sa doručenie tzv. verejnou vyhláškou /to nesleduje takmer nikto/. Váš súhlas na zriadenie rozvodu sa vôbec nevyžaduje. Podnik teda môže legálne zriadiť rozvod aj bez vášho stanoviska. Môže sa stať, že o zriadení rozvodu alebo stožiaru elektrického vedenia na Vašom pozemku sa dozviete náhodou po určitom čase.